Názory odborníkov

Work-life balance

Čas spomaliť pracovné tempo?
Výpoveď z dobre platenej práce. Námet na tento článok mi dala moja známa. Rozhodla sa totiž pre krok, ktorý veľmi prekvapil jej okolie. Dala výpoveď zo svojej dobre platenej manažérskej pozície v jednej prestížnej banke a rozhodla sa akceptovať nižšiu, expertnú pozíciu v tej istej banke. Dala prednosť nižšiemu zárobku výmenou za možnosť pracovať na skrátený úväzok. Keď sa jej pýtali, čo ju k tomuto kroku viedlo, jednoducho povedala, že v poslednom čase bola pod veľkým stresom, neexistoval u nej vyrovnaný pomer medzi pracovným životom a súkromím. Následne sa u nej prejavili vážne zdravotné problémy. Uvedomila si, že nemôže ďalej pokračovať takýmto tempom a zároveň jej bolo úplne jasné, že jej profesionálna kariéra neskončí tesne pred 40tkou. Potrebovala si teda rozumne rozložiť svoje sily tak, aby mohla akceptovať výzvy, ktoré ju ešte v práci aj v súkromnom živote určite čakajú.

Musím sa priznať, že vo svojej kariére som sa nestretla s veľa podobnými prípadmi. Preto bude myslím zaujímavé preskúmať túto skutočnosť bližšie. Niekto by mohol oponovať, že ide o okrajovú záležitosť a zamerať sa treba skôr na riešenie nezamestnanosti. Plne súhlasím pozerajúc na varujúci rast nezamestnanosti (15 % na konci augusta). Ako partner a konzultant v oblasti Executive Serach však pracujem predovšetkým s ľuďmi v manažérskych pozíciách. A viem veľmi presne, že téma, ktorú som načrtla na začiatku článku, je pre nich veľmi pravdivou a popisuje dosť presne situáciu, v ktorej sa mnohí ocitajú.

Work-life balance

Po nahliadnutí do Wikipédie zistíme, že pojem „Work-life balance“ bol prvýkrát použitý na konci 70tych rokov na popísanie pomeru medzi pracovným a osobným životom. Za posledných 20 rokov vzrástol jednoznačne pomer práce, čo bolo čiastočne spôsobené vývojom v oblasti informačných technológií a tiež zintenzívnením konkurenčného boja. Lojalita a náležitosť k firme boli nahradené kultúrou, v ktorej vládne výkon a rastúce požiadavky na zamestnancov, pričom tí nezískajú na oplátku väčšie zamestnanecké istoty.

Work-life balance na Slovensku

Ako sa prejavuje tento fenomén v slovenskej spoločnosti? Podľa mojich skúseností sa týmto mladí ľudia, ktorí boli v trende medzi zahraničnými investormi koncom 90 rokov vôbec nezaoberali. Táto generácia vôbec neriešila dlhé večery v práci. Bolo im úplne prirodzené, že celý tím ide po práci ešte „žiť“. V podstate neexistovala veľká hranica medzi pracovným životom a súkromím. Nemali predsa deti, o ktoré by sa bolo treba starať, ani domy a trávniky, ktoré by vyžadovali opravy a kosenie.. Toto sa však zmenilo. Z mladých expertov sa stali manažéri, založili si rodiny, majú deti, deti chodia do školy, treba ich voziť na krúžky. Expatrioti, ktorí svojím entuziazmom držali tímy motivované, sú dávno v Ázii alebo v Kazachstane. Top pozície obsadili lokálni manažéri a očakávania z centrál firiem sú čoraz väčšie. Globalizácia je viditeľná na každom kroku a nedávna finančná kríza spôsobila veľké škrty v počte zamestnancov a peňazí na rozvoj. Všetci prirodzene vieme, že správny pomer medzi prácou a súkromím je nevyhnutný, je ale jednoduché odísť z práce, keď všetci kolegovia ostávajú a pravda je, že sa vždy nájde úloha, ktorú treba dokončiť a získať tak očko u nadriadených prípadne predbehnúť kolegov. Alebo ste to vy, kto vedie tím a tajne závidí kolegom, ktorí odchádzajú o 17tej, aby sa mohli venovať rodine prípadne záľubám? Môžeme tu načrtnúť ďalšie podobné scenáre a vymenovať mnoho dôvodov, ktoré bránia ľuďom vážiť si viac svoj osobný život. Magickým heslom je nájsť správny pomer medzi prácou a súkromím.

Dovoľte mi uviesť ďalšie informácie, ktoré podporujú predchádzajúce tvrdenia (Wikipédia): “Veľa Američanov pociťuje vyhorenie, prepracovanosť a rastúci stres. Toto je badateľné naprieč sektormi a naprieč pozíciami, tzn. týka sa tak robotníkov, ako top manažérov. V poslednom desaťročí je tiež viditeľný nárast hrubosti, fluktuácie a ďalej zvýšenie tlaku na rast platov v robotníckych pozíciách. Toto všetko je dôkazom nezdravého pomeru medzi prácou a súkromím.“

Čo treba urobiť, aby sme zabránili tomuto syndrómu? Slovenskí manažéri už objavili a využívajú tzv. sabbatical, veľmi populárny v západnej Európe. Ide o dlhšiu dovolenku, ktorá trvá 6 až 12 mesiacov. Dovolenku využívajú obvykle na cestovanie po svete. Takto si „dobijú baterky”, nájdu novú inšpiráciu. Inou možnosťou je nájsť si prácu na čiastočný úväzok. Som si vedomá, že hľadanie práce na čiastočný úväzok je ako hľadanie ihly v kope sena. Žiaľ. V tomto zmysle je slovenský pracovný trh v plienkach. Nedostatok pozícií na čiastočný pracovný úväzok má širšie implikácie a tie sa týkajú nielen vystresovaných zamestnancov, ale aj žien, ktoré sa starajú o deti, ale pritom chcú ďalej budovať svoju profesionálnu kariéru.

Pár citátov na záver

„Spoločnosti si čoraz viac uvedomujú, ako rovnováha v pracovnom a osobnom živote ovplyvňuje produktivitu a kreativitu zamestnancov. Prieskum, ktorý vykonal Kenexa Research Institute v roku 2007 ukázal, že zamestnanci, ktorých organizácie podporovali zdravý pomer medzi prácou a súkromím, vykázali menší záujem odísť z tejto organizácie, boli hrdí, že v nej môžu pracovať, odporúčali ju ako dobré miesto na prácu a vo všeobecnosti boli v práci spokojnejší."

„Firmy môžu ponúknuť zamestnancom rôzne programy, ktoré podporia budovanie vyrovnaného vzťahu medzi prácou a súkromím. Ide o už spomenutú možnosť pracovať na skrátený úväzok, ďalej prácu z domu, neformálne piatky,... Organizácie môžu trvať na pravidelnom voľne, striktne dbať na dodržiavanie a neprekračovanie stanoveného pracovného času a podporovať také prostredie, ktoré nenúti pracovať aj po pracovnej dobe."

13.12.2010

Zdroj: http://www.hrclub.sk/clanky/cas-spomalit-pracovne-tempo-/13030

Ing. Mariana Turanová, Managing Partner, TARGET Executive Search | 31.01.2012 17:58
 
 
Prečítajte si tiež

Informácie o flexibilnom pracovnom trhu