Skúsenosť s flexibilnými formami práce

V priebehu jedného mesiaca ma životné udalosti iných ľudí vrátili myšlienkovo späť do roku 2005. Neuveriteľné, až keď som napísala tento rok do počítača, uvedomila som si, že je to skoro 8 rokov. To čo sa udialo v živote ľudí okolo mňa, ma inšpirovalo k uverejneniu časti z pripravovanej knihy Zázraky sú v mojom živote vítané alebo Ako byť väčší než strach. Tento príbeh akoby nechcel čakať až bude uverejnený v knihe. Chce byť už tu a teraz pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v obdobnej situácii. Čo sa dialo?

Sedím v zamestnaní za stolom a som v absolútnej dezilúzii alebo depresii? V práci už po neviem koľkýkrát skritizovaná, že to, čo som urobila, nie je podľa majiteľových predstáv. Tí čo ste zamestnaní, asi viete, aké je náročné napĺňať predstavy iných ľudí, nerealizovať svoje vlastné. Čo myslíte, ak nám chýba v práci srdce, je to ľahké ustáť? Môžeme hovoriť o vnútornom naplnení a šťastí?

Neustály kolotoč rozhovorov so šéfom ma vyčerpával. A tak prišiel deň, kedy sedím za stolom a som úplne vyčerpaná, nie je viac miesta pre ďalšiu vyčerpanosť. Spontánne si kliknem na internetovú stránku profesia.sk a som frustrovanejšia ešte viac. Trh práce sa za 6 rokov, ktoré som strávila v tejto firme, celkom zmenil. Niektoré moje zručnosti už trh nechce a niektoré zase neovládam. V tomto systéme práce som ich nepotrebovala. Hovorím si: „Dievča, keď to takto pôjde ďalej , tak o pár rokov budeš rada, keď budeš môcť robiť upratovačku a zarobiť trocha peňazí.“ Táto predstava ma úplne vydesila. Prešiel mnou nekonečný strach, dych sa na pár sekúnd zastavil. Pocit strachu ma ochromil na niekoľko dní, až v jednom momente som sa rozhodla: stačilo.

Povedala som si: „Toto nedopustím!“ Nerobím predsa skoro dve desaťročia a nevzdelávam sa celý život preto, aby som tento hrôzostrašný obraz naplnila. Musí existovať riešenie. „Aké?“ pýtala som sa seba. V tridsiatich šiestich rokoch som bola opäť na začiatku. Predtým som zo začiatkov mala strach. Nemala som rada neznáme situácie, ľudí, neistotu z výsledku, chýbala mi viera v seba, okolitý svet i sily, ktoré sú tu pre každého z nás. Viedli ma. Kládla som si otázky: „Čo budem robiť? Z čoho budem platiť účty?“ a pod. Dnes už viem, že som sa mala pre rýchlejšie riešenie a uskutočnenie pýtať: „Čo chcem robiť? Ako chcem platiť účty? Akým štýlom života chcem žiť?“ Tak si vytvoriť obraz života podľa svojich predstáv. POKRAČOVANIE V ĎALŠOM PRÍSPEVKU
Eva Stanová | 26.02.2013 21:33
 
 
Prečítajte si tiež

Informácie o flexibilnom pracovnom trhu