Skúsenosť s flexibilnými formami práce

POKRAČOVANIE PREDCHÁDZAJÚCEHO PRÍSPEVKU - Nečakala som, kým druhí rozhodnú za mňa. Dala som výpoveď a vydala som sa na cestu objavovania. Najprv som odcestovala na tri mesiace do Írska, zdokonaliť sa v angličtine a nechať si časový priestor na rozmýšľanie. Vrátila som sa, odpoveď som stále nepoznala, zistila som však, že som získala čas v podobe podpory v nezamestnanosti. Samozrejme nerátala som, že pol roka využijem do posledného dňa, stalo sa tak. Mala som čas objavovať seba – cez pohyb, nové poznatky a realizáciu nedokončených vecí, na ktoré som počas zamestnania nemala čas. Najobľúbenejšími sprievodcami sa mi stali knihy: Nebojte sa nepracovať, Ako si nájsť správny džob i Umelcova cesta. Trvalo mi určitý čas, kým som pochopila, akú odpoveď mi dáva toto obdobie. Na otázku, ako ďalej, som si odpovedala: „Už nechcem byť zamestnaná.“ Prvá reakcia bola, čo budem robiť? Predtým myšlienka na podnikanie ma vôbec nezaujímala.

Najviac ma prekvapilo, keď som si priznala, po čom naozaj túžim, že sa veci začali diať. Prichádzali ku mne nové knihy o podnikaní. Knihy som hltala, prijímala som nové poznatky. A keď som sa už nesústredila na zamestnanie, prišla mi ponuka na prácu presne včas. Táto cesta nebola síce hneď o podnikaní, ale práve v nej som stretla ľudí, s ktorými som presne do roka firmu vytvorila.

Dnes pri počúvaní príbehov mojich známych, ktorí prišli o prácu, súcitím. Stále si pamätám pocity straty sebahodnoty , keď som už nebola zamestnaná. Akoby ma vykorenili, stratila som časť samej seba. Každá minca má však 2 strany. V tomto prípade darom bol čas. Čas pre objavovanie novej úrovne samej seba. Čo mi v tomto čase pomohlo?

Hľadala som odpoveď cez seba

Využila som dar od života naplno, skúmala, čítala, surfovala, rozprávala a hlavne pýtala sa seba – čo naozaj chcem. Udržovala som režim, akoby som chodila do práce, len náplň bola nová. Pekne som sa obliekala, starala sa o seba a odpoveď mi prišla, otvorila dvere k novým riešeniam. Dôležité bolo sledovať znamenia, ktoré mi dával život. Čo mi hovorili ľudia, aké informácie som čítala, aká kniha ma zaujala. A keď ma prepadol strach, tak som ho prijala. Opýtala som sa ho: „Čo odo mňa chceš?“ A podľa odpovede konala.
Ak sme väčší ako náš strach, objavíme za ním bohatstvo. Za všetko hovorí informácia, ktorú som dostala pri nedávnom rozhovore so zdravotnou sestrou zo Švédska a tá potvrdila, že ľudí pri umieraní najviac trápi to, že neurobili niečo, čo mali. Niekedy len potrebujeme čas, aby sme zistili , čo to je.
Eva Stanová | 26.02.2013 21:34
 
 
Prečítajte si tiež

Informácie o flexibilnom pracovnom trhu