Viete, že...

Je kratší alebo flexibilný pracovný čas liekom na zvýšenie zamestnanosti?

Prečo využívať flexibilné formy pracovného času

Napriek celoeurópskej snahe zahnať nepriaznivé následky hospodárskej krízy a globalizmu prostredníctvom skrátenia pracovného času zamestnancov, sa tento systémový prvok vývoja pracovného času v európskych štátoch ukázal ako krátkozraký. Pri počiatočných hodnoteniach účinkov reforiem bol síce zaznamenaný určitý počet vytvorených alebo udržaných pracovných miest, z dlhodobého hľadiska nám krátky pracovný týždeň sám o sebe negarantuje nízku nezamestnanosť. Svedčí o tom aj neúspech francúzskeho alebo nemeckého experimentu, ktorý spočíval v neúmernom skrátení a následnom opätovnom predĺžení pracovného týždňa.

Smernicou Európskej únie, prijatou dňa 23. novembra 1998 č. 93/104/ES o niektorých aspektoch úpravy pracovného času, bol stanovený maximálne 48 - hodinový pracovný týždeň s možnosťou predĺženia do 60, resp. 65 hodín po vzájomnej dohode oboch zmluvných partnerov. Slovenská právna úprava dĺžky pracovného času vyhovuje tak požiadavkám harmonizácie právneho poriadku s európskym právom, ako aj požiadavkám zamestnancov a zamestnávateľov. Podľa slovenského Zákonníka práce priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca nesmie presiahnuť 48 hodín vrátane nadčasov.
 
V západných európskych štátoch sú klasické formy zamestnávania na trvalý pracovný pomer nahrádzané novými flexibilnými formami pracovných úväzkov. Najobľúbenejší je pracovný úväzok na dobu určitú, čiastočný pracovný úväzok či práca na zmeny. Do praxe sa zavádza aj zdieľanie práce, „telework“, „job on call“, individuálne účty odpracovanej doby a mnohé ďalšie. Napriek tomu, že so sebou nesú riziko nepredvídateľnosti pracovného rozvrhu, predstavujú konštruktívne riešenie situácie na pracovnom trhu.

Podľa slovenského Zákonníka práce môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov v záujme zvýšenia efektívnosti práce a lepšieho zabezpečenia potrieb zamestnancov zaviesť pružný pracovný čas. Pri uplatnení pružného pracovného času si zamestnanec volí sám začiatok alebo aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas). Pružný pracovný čas sa môže uplatniť ako pružný pracovný deň, pružný pracovný týždeň alebo pružné štvortýždňové pracovné obdobie.
 
„Flexi-time“ je najlepším prostriedkom na vytvorenie rovnováhy medzi osobným a pracovným životom.

Napriek snahe hlavne zahraničných zamestnávateľov využívať nové možnosti flexibilnej organizácie pracovného času, Slovensko sa stále drží na najnižšej úrovni využívania skrátených pracovných úväzkov. Dôvodov je viacero: konzervatívne pravidlá o rozdelení životných úloh žien = matiek a mužov = otcov, opatrnosť alebo nezáujem zo strany zamestnávateľa, neochota vytvárať pracovné prostredie priaznivé rodine, nezáujem zamestnancov individuálne vyjednávať... Inšpirovať by sme sa mohli aj talianskymi finančnými stimulmi pre zamestnávateľov, ktoré ich nepriamo podnecujú prijímať zamestnancov na kratší pracovný úväzok. Švédsky „otcovský mesiac“ povzbudzuje mužov, aby mali tiež svoje miesto pri výchove dieťaťa, zvyšuje možnosti žien a zrovnoprávňuje obidve pohlavia na pracovnom trhu.


JUDr. Juraj Bystrický, Právne centrum s.r.o. | 15.03.2012 13:10
Zdroj: http://www.ezisk.sk/826/FLEXIBILNE-FORMY-PRACOVNEHO-CASU_15055.aspx
 
 
Prečítajte si tiež

Informácie o flexibilnom pracovnom trhu