Viete, že...

PRIESKUM - Flexibilné formy práce, alebo, ako to vidia zamestnávatelia.

Spoločné stanovisko deviatich európskych zamestnávateľských zväzov

Flexibilné formy práce a flexicurita (flexiistota) sú zaujímavými a v dnešných dňoch často diskutovanými témami. U flexibilných pracovných úväzkov je vnímaný zvlášť ich prínos pre zamestnancov, ktorí tak môžu lepšie skĺbiť pracovný a osobný život; pre zamestnávateľa to môže ale súčasne znamenať ďalšie komplikácie a môže ich to uviesť do nevýhodného postavenia. Menovite sa to týka materskej a otcovskej dovolenky, v rámci ktorých je potrebné v krátkej dobe nahradiť cenného zamestnanca a je tu reálna možnosť, že sa vôbec nevráti, alebo sa vráti na čiastočný úväzok. Veľkú úlohu tu hrá i veľkosť spoločnosti. Veľké spoločnosti môžu oveľa lepšie vychádzať v ústrety potrebám svojich zamestnancov, pokiaľ pre malé podniky môže znamenať strata niekoľkých zamestnancov a ich odborných skúseností a znalostí výrazné ohrozenie existencie. 

V rámci projektu „Promotion of  Flexible Forms of Work through Social Dialogue from Employers´ Perspectives“ (Podpora flexibilných foriem práce prostredníctvom sociálneho dialógu z pohľadu zamestnávateľov) sa deväť zamestnávateľských zväzov z Belgicka, Bulharska, Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Poľska, Slovenskej republiky, Slovinska a Rakúska rozhodlo zistiť, akým spôsobom ich zamestnávatelia využívajú flexibilné formy práce, a aké môžu byť výhody i nevýhody s nimi spojené. Ďalej sa tiež zamerali na zvýšenie povedomia o flexibilných formách práce a ich možnom budúcom využití.

Dotazník s prieskumom dostalo 8 500 zamestnávateľov v deviatich krajinách, návratnosť dotazníkov bola 11,4 %. Výsledky kombinovaných prieskumov ukázali, že 74 % spoločností využíva aspoň jednu z flexibilných foriem práce.

  • Medzi najčastejšie využívané formy patrí pružná pracovná doba, skrátený úväzok a domáca práca. Tieto, spolu so sezónnou prácou patrí tiež k formám, u ktorých je najväčší predpoklad, že budú v budúcnosti využívané.

  • Takmer tretina respondentov prehlásila, že nemajú v úmysle vo svojej spoločnosti používať žiadnu formu flexibilnej práce, a vyjadrila sa v tom zmysle, že tieto formy by vyžadovali odlišný štýl riadenia ľudských zdrojov, čo považujú za závažnú prekážku.

  • Avšak súhlasia   s tým, že používanie týchto foriem práce neobmedzuje možnosti školení, prináša vyššie uspokojenie z práce, alebo v dôsledku ich používania nedochádza k zhoršeniu fyzického alebo psychického zdravia ich zamestnancov.

  • Zamestnávatelia veria, že by bolo potrebné, aby svoju podporu prejavil i štát a to znížením daňovej záťaže a podporovaním zvýšeného využívania flexibilných foriem práce vo firmách.

  • Iba 48 % spoločností má o flexibilných formách práce dostatok informácií. 35 % spoločností, ktoré aktuálne využívajú flexibilné formy práce, uviedlo, že nemajú dostatok informácií o iných formách.

Medzi najväčšie výhody používania flexibilných foriem práce z  pohľadu zamestnávateľov patria nasledovné:

  • možnosť udržať si cenných zamestnancov (58 %),

  • zvýšenie lojality a motivácie zamestnancov (56 %),

  • možnosť lepšie plánovať personálne obsadenie (54 %),

  • rozšírenie prevádzkového času bez nákladov na nadčasy (50 %) a

  • širšiu možnosť náboru zamestnancov (50 %).

Okrem toho sme tiež porovnali názory tých, ktorí flexibilné formy používajú, a tých, ktorí ich nepoužívajú. Výsledky ukázali, že je potrebné:

  • poskytovať zamestnávateľom viac informácií o výhodách, ktoré im flexibilné formy práce dávajú,

  • podporovať ich širšie zavádzanie a využívanie prostredníctvom štátnych podpôr a stimulov,

  • vyrovnať sa s predsudkami, ktoré by zamestnávatelia i zamestnanci mohli mať, a zameriavať sa na možnosti riešenia typu „win-win“.

Ako to dosiahnuť?

Zamestnávateľské zväzy analyzovali právnu úpravu flexibilných foriem práce a poskytli základné informácie o legislatíve vo svojich krajinách. Je zrejmé, že zúčastnené štáty vynaložili úsilie o začlenenie súčasnej legislatívy Európskej únie do národných legislatív. Cieľom bolo umožniť a zjednodušiť začlenenie flexibilných foriem práce a zamestnávaní do bežného zamestnávateľského procesu. To v svojej podstate predstavuje prínos pre zamestnávateľa ale i zamestnancov. Jedná sa o pozitívny faktor, prostredníctvom ktorého dochádza k ďalšiemu zvyšovaniu efektivity výroby i spojeniu so súčasnými trendmi, ktoré sú vyjadrené zdravou rovnováhou medzi prácou a súkromným životom. Prínosy pre zamestnávateľa sú jasné. U flexibilných foriem práce je veľká pravdepodobnosť, že sa zvýši možnosť udržať si cenných zamestnancov i so získanými skúsenosťami a znalosťou podniku a jeho činností, súčasne títo zamestnanci môžu využívať možnosť zapájať sa väčšou mierou do výchovy svojich detí a do ďalších výziev a činností a viesť plný, moderný a šťastný život. Súčasne je ale tiež jasné, že jednotlivé krajiny, sa nachádzajú v rôznych fázach procesu zmien,  a že dochádza k problémom, či už vo forme nesprávneho začlenenia do všetkých legislatívnych foriem, vďaka ktorým by bolo pre zamestnávateľov jednoduchšie uvažovať o flexibilných formách zamestnávania, alebo o nedostatočnom šírení informácií o tom, aké sú možnosti smerom k zamestnávateľom i ich zamestnancom. Navyše na oboch stranách sú stále rozšírené tradičné stereotypy o tom, že zamestnania na plný úväzok sú tou najlepšou, najjednoduchšou a najprospešnejšou formou práce pre obe strany. Tieto stereotypy je možné pripísať nedávnej politickej histórii zúčastnených krajín, ktorá ovplyvňovala pracovnú etiku a pohľad na pracovné miesto súčasných i predchádzajúcich generácií. Tiež je potrebné uviesť, že typ priemyslu alebo sektoru mal výrazný vplyv na to, ktoré formy flexibilného zamestnania môžu byť, a ktoré môžu byť úspešne začlenené. Boli to práve názory zamestnávateľov, ktoré mali ten najväčší dosah, či sa jednalo o odpor k zmenám a dodatočnej práci nákladom a potrebnému úsiliu (napr. pri zaznamenávaní pracovných hodín) a nákladom na poskytovanie rovnakých príspevkov i pre pracovníkov na skrátený úväzok.

Je potrebné, aby vlády zabezpečili, že legislatíva bude podporovať zamestnávateľov v tom, aby mohli zvážiť používanie vhodných foriem flexibilnej práce, a v prípadoch, kde predtým o flexibilných formách neuvažovali, alebo neboli považované za vhodné, zabezpečí, že budú vykonané prípadové štúdie. V dotazníkovom šetrení označili respondenti za kľúčové výhody štátu, ktoré sú nevyhnutné na to, aby zamestnávatelia boli motivovaní na využívanie flexibilných foriem práce, znížené dane a zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie.

Tiež je potrebné sústrediť úsilie na vzdelávanie a lepšiu informovanosť zamestnávateľov, napríklad prostredníctvom ich zástupcov (zamestnávateľských zväzov), a poukázať na to, akým spôsobom môžu flexibilné formy práce zvýšiť efektivitu výroby, a aké sú s nimi spojené prínosy pre ich zamestnancov. Rovnako je nutné, aby vlády vzdelávali a podporovali zamestnancov v tom, aby boli schopní zvážiť možnosť presunu z plného pracovného úväzku na skrátený, a s tým súvisiace zníženie príjmov, takých zamestnancov musia vlády podporovať či už formou príspevkov, alebo subvencovaním, najmä, ak vychovávajú deti, alebo za stavu, keď populácia žije dlhšie a ľudia chcú ďalej pokračovať v práci a do dôchodku chcú odchádzať postupne.

V konečnom dôsledku je flexicurita (flexiistota) „win-win“ riešením. Dotazníkový prieskum ukázal, že obavy zamestnávateľov z rastu administratívnych nákladov a z menších možností kontrolovať pracovný čas zamestnancov a ďalších  nevýhod je prehnaný a nezodpovedá skutočnosti.

Medzi významné prínosy ako pre zamestnávateľov, tak i pre ich zamestnancov, patrí rozsiahlejšia možnosť náboru zamestnancov, možnosť udržať si cenných zamestnancov a ich väčšiu spokojnosť v práci. Tlak na zvyšovanie ziskov udržiavaním nízkej hladiny mzdových a administratívnych nákladov bude vždy sporným bodom medzi zamestnávateľmi a ich zamestnancami. V mnohých prípadoch sa dá nájsť, alebo už bola nájdená zlatá stredná cesta. Vo väčšine prípadov sa viac-menej jednalo o zodpovednosti strán, ktoré sa zúčastnili rokovaní na lokálnej úrovni. Tiež je zrejmé, že niektoré formy flexibilnej práce, ako je napr. práca na dobu určitú, sú osobitne výhodné pre zamestnávateľov. Jedná sa predovšetkým o tie prípady, kedy je legislatíva týkajúca sa prepúšťania pracovníkov zložitá, a znovu uvádzame, že je potrebné zvážiť zjednodušenie týchto postupov k prospechu oboch strán.


Závery

Súčasní zamestnávatelia, ktorí flexibilné formy práce nepoužívajú, nemajú dostatočné informácie alebo povedomie o prínosoch, ktoré im tieto formy môžu poskytnúť. Ak bude existovať podpora štátu vo forme publicity i finančných stimulov, bude túto významnú prekážku vo využívaní flexibilných foriem práce ďaleko jednoduchšie odstrániť.

Potrebné zmeny:    

  • štátna podpora pre zavedenie modelov flexibilného pracovného času

  • šírenie informácií o flexibilných formách práce zo strany zamestnávateľských a odborových zväzov

  • výmena skúseností

  • zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie, zníženie daní pre zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí flexibilné formy využívajú.

Dve tretiny zamestnávateľov vyjadrili presvedčenie, že využívanie flexibilných foriem práce v ich priemysle alebo sektore je možné, a že by okrem iných výhod, mohlo viesť k zvýšeniu lojality pracovníkov ich motivácie a väčšej spokojnosti. V skutočnosti potom každá spoločnosť, ktorá myslí na svoj prospech, zvažuje tiež, čo je v najlepšom záujme vlastných zamestnancov,  čo môže byť významným vkladom do spoločenskej zodpovednosti podniku.    

Únia dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ÚDPT), ktorá združuje 29 členských organizácií zamestnávajúcich vyše 60-tisíc pracovníkov, sa zapojila do medzinárodného projektu zameraného na podporu flexibilných foriem práce v podnikoch. Projekt, realizovaný prostredníctvom sociálneho dialógu z perspektívneho pohľadu zamestnávateľov, spolufinancuje Európska komisia prostredníctvom generálneho direktoriátu pre zamestnanosť, sociálne vzťahy a rovnosť príležitostí.

2008

28.03.2012 08:58
Zdroj: www.udpt.sk
 
 
Prečítajte si tiež

Informácie o flexibilnom pracovnom trhu