Viete, že...

ŠTATISTIKA - Zamestnanosť matiek s deťmi

Veľmi dobrým indikátorom reálnej rodovej rovnosti na trhu práce v tej-ktorej krajine je miera zamestnanosti žien s deťmi. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú často veľmi veľké (ako ukazuje tabuľka nižšie) a často sú ovplyvnené množstvom rôznych faktorov.

Najvyššia je zamestnanosť matiek v krajinách ako Slovinsko, Švédsko, Dánsko či Island (80,3%-85,7%), kde je tento fakt podopretý ešte dvoma ďalšími zaznamenania hodnými faktormi:

  • zamestnanosť žien (celkovo, teda nielen s deťmi) dosahuje v týchto krajinách podobne vysoké percento (81,9%-85,7%),

  • zamestnanosť matiek je dokonca v niektorých prípadoch o niečo vyššia ako zamestnanosť žien v skupine 25-49 rokov všeobecne.

V týchto krajinách majú ženy s deťmi najväčšiu šancu zamestnať sa, pričom štát ich k tomu motivuje. Všetky tri krajiny zároveň dosahujú vysokú zamestnanosť matiek bez rozdielu veku dieťaťa. Takúto vysokú zamestnanosť matiek môžeme vysvetliť aj vysokým percentom detí (44%-95%), ktoré sa v týchto krajinách dostanú do formálnej starostlivosti alebo do predškolských zariadení, kde sa o deti starajú, kým je matka v práci. Zároveň navštevujú deti túto starostlivosť 29 až 36 hodín týždenne, čo uľahčuje matkám hľadanie práce na polovičný, alebo plný úväzok. Schopnosť sociálneho systému motivovať matky pri hľadaní práce tu však hrá kľúčovú úlohu.

Na opačnej strane štatistík sa nachádzajú krajiny ako Mexiko, Malta či Turecko, kde je zamestnanosť matiek výrazne podpriemerná (26,1-42,2%), pričom tieto krajiny celkovo dosahujú najnižšie miery zamestnanosti žien (27,6-51,1%). K nízkej zamestnanosti žien dochádza bez rozdielu veku dieťaťa, pričom s výnimkou Mexika je tu aj najnižšia miera zamestnanosti žien vo veku dieťaťa 0-2 roky.

Dôležité je všimnúť si krajiny, ktoré majú výrazný rozdiel medzi zamestnanosťou žien a zamestnanosťou matiek. Patria medzi ne napríklad Austrália (10,2%), Japonsko (13,2%), Česká republika (15,2%), Maďarsko (12,5%), Nový Zéland (11,9%) a tiež Slovensko (11,9%). Spomínané rozdiely naznačujú, že problém nie je len v rodovej klíme vo všeobecnosti, ale aj v prostredí (sociálnej politike), ktoré nepraje zamestnanosti matiek. Tento problém sa v strednej a východnej Európe týka najmä zamestnanosti matiek veľmi malých detí.

Zaujímavým príkladom je Estónsko, ktoré dosahuje nadpriemernú zamestnanosť žien (75,5%), ale zamestnanosť žien s dieťaťom vo veku 0-2 roky tu dosahuje jedno z najnižších percent (30,6%). Toto číslo ukazuje, že štát nemotivuje matky hľadať si zamestnanie krátko po narodení dieťaťa, pretože štedrý sociálny systém matkám garantuje približne rovnakú životnú úroveň, akú mali pred narodením dieťaťa. 

Česká republika dosahuje mierne podpriemerné čísla v oblasti zamestnanosti matiek (58,8%) a zároveň jedno z najvyšších percent zamestnanosti žien s deťmi vo veku 6-15 rokov (84,6%). Toto číslo poukazuje na vysokú schopnosť českého sociálneho štátu motivovať matky pri hľadaní práce, akonáhle ich dieťa dosiahne školský vek a začne tráviť väčšinu času vo vzdelávacích zariadeniach. Naopak, pri malých deťoch do 2 rokov je zamestnanosť len 18,9%, pretože len 2,6% českých detí do dvoch rokov je v nejakej forme zariadenia – v jasliach či v škôlke. I pri deťoch vo veku 3-5 rokov dosahuje zamestnanosť matiek podpriemernú úroveň. Dôvodom je (ako i u nás) nedostatok predškolských zariadení.

Slovensko dosahuje podpriemerné ukazovatele zamestnanosti matiek (59,3%), pričom zamestnanosť matiek s dieťaťom mladším ako 2 roky dosahuje veľmi nízku hodnotu (15,7%). Len 4,9% detí do dvoch rokov dostáva starostlivosť v škôlke alebo jasliach. Naopak, v škandinávskych krajinách je to približne polovica takýchto detí, a dokonca aj v tradične konzervatívnom Nemecku už toto číslo prekročilo 20%. 


Zamestnanosť matiek v krajinách OECD (%):


Zdroj: http://www.oecd.org/social/family/oecdfamilydatabase.htm

 

Porovnanie zamestnanosti žien v jednotlivých krajinách podľa Eurostatu nájdete na:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsdec420


16.05.2013 10:48
Zdroj: http://www.socialnapolitika.eu/index.php/7-rodova-rovnost-a-rovnost-prilezitosti/
 
 
Prečítajte si tiež

Informácie o flexibilnom pracovnom trhu